O nás

Kto sme?

Pomníkové divadlo je ochotnícky divadelný súbor z Hliníka nad Hronom. Už viac ako 100 rokov prinášame radosť z divadla nielen domácim divákom, ale aj hosťujúcim publikám v okolí. Oživujeme príbehy a udržiavame tradíciu, ktorá sa v našej obci dedí z pokolenia na pokolenie, a spájame ľudí rôzneho veku, povolaní a talentov – no s jednou spoločnou vášňou: láskou k divadlu.

Naša tvorba vzniká zo srdca. Bez veľkých reflektorov, no s veľkým nadšením. Všetko, čo robíme – od výberu hier cez scénu, kostýmy až po posledný potlesk – robíme vo voľnom čase, dobrovoľne a pre radosť sebe aj divákom.

Prečo "Pomníkové"?

Názov Pomníkové divadlo má svoje korene v mieste, kde sa to všetko začalo. Prvé skúšky nášho súboru sa konali v Kultúrnom dome v Hliníku nad Hronom, ktorý sa stal prirodzeným centrom našej divadelnej činnosti. Priamo oproti tejto budove sa nachádza pomník padlým v 2. svetovej vojne a práve ten sa stal tichým svedkom našich začiatkov, skúšok aj prvých vystúpení. Z rešpektu, úcty – no aj s jemnou dávkou humoru, ktorá k ochotníkom patrí – vznikol názov, ktorý sa časom ujal a zdomácnel: Pomníkové divadlo.

Z histórie

Divadelný ochotnícky krúžok, nedatované
Zdroj: Dušan Dávid

DOK - hra: Andulka Šafárova, 19.8.1934
zdroj: Dušan Dávid

DOK - Okresné divadelné preteky v Hliníku, 16.3.1941
Zdroj: Dušan Dávid

DOK - hra: Útek z noci najtemnejšej, 10.2.1935
Zdroj: Dušan Dávid

DOK - hra: Kristus víťazí, 28.4.1935
Zdroj: Dušan Dávid

DOK - hra: Hrdinovia, 31.8.1958,
pri príležitosti otvorenia Kultúrneho domu v Hliníku nad Hronom
Zdroj: Dušan Dávid

Kroniky Divadelného ochotníckeho krúžku
Zdroj: Obecný úrad v Hliníku nad Hronom

História divadla v Hliníku nad Hronom siaha na začiatok 20. storočia. Rok 1900 sa zapísal ako významný medzník – miestny učiteľ Jozef Skladáni nacvičil prvé divadlo hrané v slovenskom jazyku. Nešlo to však celkom jednoducho. Vrchnosť povolila predstavenie v slovenčine iba pod podmienkou, že po jeho skončení niekto z organizátorov prednesie po maďarsky slová uhorskej hymny Isten, áldd meg a magyart. Aj napriek tejto podmienke sa hlinickí ochotníci nevzdali a slovenské slovo tak zaznelo na miestnych doskách po prvý raz.

Počas prvej svetovej vojny (1914 – 1918) sa divadelný život nezastavil. Miestny farár Feldmajer, ktorý bol nútený odovzdať dva kostolné zvony, začal podporovať divadelnú činnosť ako prostriedok, ktorý mal pomôcť zmierniť finančnú stratu. V tých rokoch sa hrávali predovšetkým hry s cirkevnou tematikou, viazané na sviatky a náboženské slávnosti.

Nový impulz priniesol rok 1922, keď v Martine vzniklo Ústredie slovenských ochotníckych divadiel (ÚSOD). Toto združenie povzbudzovalo nadšencov k zakladaniu ochotníckych krúžkov po celom Slovensku, a Hliník nad Hronom nebol výnimkou.

1. októbra 1922 sa v Hliníku nad Hronom zišlo 40 nadšencov, ktorí podpísali prihlášku do ÚSOD. Tak vznikol Divadelný ochotnícky krúžok (DOK) – organizácia, ktorá sa stala základným kameňom ďalšieho divadelného života v obci.

Zakladajúcimi členmi boli predovšetkým kamenári, ktorí si divadlo zamilovali rovnako, ako svoju remeselnú prácu. Prvým predsedom DOK-u sa stal Ján Mikuláš. V obci v tom čase neexistoval kultúrny dom, preto sa hralo tam, kde to bolo možné – v miestnych krčmách, pod holým nebom či v kamenárskej dielni, prezývanej Pajta. Ako prvú hru si hlinickí ochotníci zvolili dielo Ferka Urbánka Kríž pod lipami. Táto inscenácia otvorila novú kapitolu kultúrneho života v obci.

V nasledujúcich rokoch DOK hral nielen v rodnej obci, ale aj na okolí. Dokonca sa zúčastňoval divadelných súťaží Divadelné závody v Martine, Okresné preteky Nová Baňa, Oblastné preteky Banská Bystrica a iné.

27. augusta 1935 zomrel prvý predseda DOK-u a režisér Ján Mikuláš. Na jeho miesto nastúpil František Jedlička, ktorý túto funkciu zastával do roku 1938, kedy sa kvôli zhoršujúcej politickej situácii musel vrátiť do Čiech. Novým predsedom sa stal Robert Majerský.

Rok 1941 sa do dejín DOK-u zapísal ako mimoriadne úspešné obdobie. Už 15. – 16. marca 1941 sa v Hliníku konali 1. Oblastné divadelné preteky, na ktorých sa predstavilo dvanásť súborov. Hliničania súťažili s hrou Sľuby, čo bola montáž hry Ženský zákon od Jozefa Gregora Tajovského. Réžiu viedol Robert Majerský a výsledkom bolo zaslúžené 1. miesto. Len o pár dní neskôr, 22. marca 1941, získal krúžok ďalší triumf – 1. miesto na Okresných divadelných závodoch v Novej Bani, odkiaľ si odniesol strieborný pohár, bronzovú plaketu a diplom ÚSOD-u. Ešte väčší úspech prišiel 27. novembra 1941 na XVII. Divadelných závodoch v Martine, kde hra Sľuby opäť získala prvenstvo. Ochotníci boli ocenení striebornou plaketou ÚSOD-u, diplomom a finančnou odmenou 1000 Kčs. Vrcholný úspech nastal 21. februára 1942, keď súbor vystúpil priamo na doskách Slovenského národného divadla, a to dvakrát v jeden deň. Odmenou bol zlatý vavrínový veniec a zároveň aj prísľub výstavby kultúrneho domu. Po predstavení boli členovia DOK-u pozvaní ministrom školstva a národnej osvety Jozefom Sivákom na recepciu do hotela Carlton. Ochotníci sa dostavili vo svojich tradičných hlinických krojoch, čím si vyslúžili pochvalu. Osobne sa rozprávali nielen so Sivákom, ale aj s predsedom Slovenského snemu Dr. Martinom Sokolom. Poslednou udalosťou tohto obdobia bolo 24. februára 1942 pozvanie z ministerstva vnútra – DOK mal odohrať hru Sľuby aj v Nemeckej demokratickej republike. Túto príležitosť však museli odmietnuť. Obec im odobrala priestory na skúšanie a ministerstvo navyše žiadalo hru prepracovať, čo už nebolo možné stihnúť.

Rok 1941 priniesol aj dramatické zmeny v živote Divadelného ochotníckeho krúžku. Posledný priestor, kde mohli ochotníci hrať, bol odobraný Hlinkovou gardou a určený pre potreby kina. Miesto, kde sa nachádzalo javisko, bolo prebudované na kino-kabínu, pričom divadelné šatne boli zrušené, aby slúžili ako pokladňa pre kino. V roku 1942 sa situácia ešte zhoršila. Ochotníci už nemohli vystupovať ani v kamenárskej dielni, tzv. Pajte, pretože jej nový majiteľ nedovolil ďalšie využívanie priestorov pre divadlo. Rok 1943 sa stal pre DOK obdobím praktickej nečinnosti. Predseda súboru Robert Majerský, znechutený z nedostatku priestoru a komplikovanej situácie, odstúpil zo svojej funkcie a odišiel do Zvolena. Nie je presne známe, kto sa stal jeho nástupcom, pravdepodobne to bol Imrich Chmelko. DOK od tej doby existoval len administratívne, no jeho činnosť bola prakticky pozastavená.

Prvým náznakom obnovy divadelného života po vojne bolo stretnutie ochotníkov, ktoré sa konalo 5. júla 1945 v oslobodenej Československej republike. Toto stretnutie symbolicky otvorilo novú kapitolu pre Divadelný ochotnícky krúžok a predstavovalo začiatok jeho postupného návratu k pravidelným vystúpeniam.

Medzi rokmi 1949 – 1952 neexistujú žiadne záznamy o činnosti Divadelného ochotníckeho krúžku. Zdá sa, že toto obdobie bolo pre DOK obdobím nečinnosti a administratívneho prežívania.

Rok 1953 priniesol dôležitú zmenu. 16. januára 1953 vznikol Závodný klub – Revolučného odborového hnutia (ZK-ROH) pri Pohronských strojárňach v Hliníku nad Hronom. Tento nový klub si pod seba zobral DOK a prakticky obnovil jeho činnosť. Od tohto momentu sa krúžok stal známym ako DOK pri ZK-ROH, čím sa zachoval jeho názov a tradícia, zároveň však získal nový organizačný rámec a podporu pre svoje aktivity.

V roku 1955 získali ochotníci významné ocenenie od Československého rozhlasu za príkladnú ochotnícku prácu. V relácii Beseda nad listami poslucháčov, odvysielanej 8. novembra 1955, bola odvysielaná skladba Zbor židov z opery Nabucco od Giuseppe Verdiho, venovaná DOK-u, čo predstavovalo cenné uznanie práce hlinických ochotníkov.

>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>><<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<

Ešte v roku 1935 sa začalo uvažovať o zriadení fondu na stavbu Kultúrneho domu v Hliníku nad Hronom. Tento projekt predstavoval pre obyvateľov a Divadelný ochotnícky krúžok veľký cieľ – miesto, kde by mohli sústrediť svoju divadelnú a kultúrnu činnosť pod jednou strechou. V priebehu nasledujúcich rokov odkladali ochotníci časť peňazí zo svojich vystúpení bokom v nádeji, že z nich zafinancujú stavbu nového kultúrneho domu. V roku 1937 sa objavila prvá kontroverzia: Dekan Andrej Kalmanček vyzval veriacich, aby sa na predstavenie DOK-u s názvom Otec nešli pozrieť. Napriek tomu bola účasť hojná. Pravdepodobnou príčinou napätia bolo to, že DOK nechcel, aby nový kultúrny dom niesol názov "Katolícky kultúrny dom", ako navrhoval Kalmanček, krúžok si prial ostať apolitický a zachovať neutrálnu pozíciu v obci. Po vojne, v roku 1945, sa obnovila diskusia o projekte, pričom cieľom zostalo vytvoriť moderné priestory pre kultúru a divadelné aktivity. Výstavba sa naplno rozbehla v roku 1953. DOK sa aktívne zapájal do podpory projektu, pričom jeho členovia stále verili, že nový kultúrny dom umožní ďalší rozvoj divadla v Hliníku. V roku 1955 sa plánovali oslavy 33. výročia DOK-u, ktoré mali byť spojené s bojom za pokračovanie prác na stavbe kultúrneho domu. Napokon sa oslavy nekonali; na výročnej schôdzi sa dohodlo, že sa budú sláviť až po dokončení stavebných prác. Historickým míľnikom sa stal 8. jún 1958, keď DOK uviedol hru Surovô drevo od Ivana Bukovčana v nedokončenom kultúrnom dome. Réžiu mal na starosti Štefan Gregor. Vrcholom celého obdobia bol 31. august 1958, kedy sa pri slávnostnom otvorení nového kultúrneho domu uskutočnila premiéra hry Hrdinovia od Boženy Slančíkovej-Timravy. Réžiu zabezpečili Imrich Chmelko a Jozef Pekár.

>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>><<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<

Posledné oficiálne záznamy o odohratých hrách pochádzajú z roku 1961. Zdá sa, že DOK v nasledujúcom období nevykazoval žiadnu pravidelnú divadelnú činnosť, čím sa uzavrela jedna kapitola jeho dlhoročnej histórie.

Od jeho vzniku do roku 1961 sa odohralo 104 divadelných premiér a ešte viac repríz. Prehľad odohratých hier si môžete pozrieť v rubrike Repertoár - Už dávno nehráme. Pokiaľ by ste mali záujem o detailnejší prieskum dejín nášho divadla, obráťte sa na Obecný úrad v Hliníku nad Hronom, ktorý uchováva dve divadelné kroniky. Z nich sme čerpali v tomto prehľade.

V roku 2002 sa Juraj Kubiš a Sebastián Streňo rozhodli nadviazať na hlinickú divadelnú tradíciu a obnovili divadlo pod názvom Pomníkové divadlo. To sa postupne dostávalo do povedomia nielen na domácej pôde, ale aj v okolí. Taktiež sa zúčastňovalo na divadelných súťažiach (Melekova divadelná Nová Baňa, Zochova divadelná Revúca) a najväčší úspech zožalo v roku 2016 s hrou Polnočnou omša od Petra Karvaša, s ktorou získalo 3. miesto v kategórií Činorodé divadlo na Zochovej divadelnej Revúcej. Pod vplyvom zákonných nariadení sa z divadla 9. augusta 2007 stalo občianske združenie a takto figuruje dodnes.

Počet členov Divadelného ochotníckeho krúžku sa počas rokov menil spolu s jeho rozmachom a aktivitami. V roku 1922 začínal DOK so 40 nadšencami, ktorí sa rozhodli oživiť divadelnú tradíciu v Hliníku. O desať rokov neskôr, v roku 1932, sa počet členov zvýšil na 47, a o dva roky neskôr, v roku 1934, ich bolo už 49. S rastúcou popularitou súboru a jeho činnosťou sa zvyšoval aj počet členov – v roku 1935 ich bolo už 75 a v roku 1936 dosiahli 78 členov. Začiatkom roka 1937 sa krúžok mohol pochváliť 85 členmi, a na konci toho istého roka už 116 nadšencami, čo odzrkadľovalo veľký záujem o ochotnícke divadlo v obci. Počas vojnových rokov a ťažkých období sa počet členov mierne znížil – v roku 1943 ich bolo 109. Napriek tomu, že v súčasnosti, v roku 2025, pôsobí v DOK-u len 17 aktívnych členov, súbor stále pokračuje vo svojej práci a tradícii, prinášajúc divadlo do života hlinickej komunity.

Čo hráme?

Naše inscenácie sú rôznorodé – od komédií a veselohier, cez klasiku až po drámu. Hrávame nielen doma v Hliníku nad Hronom, ale aj v okolí, na festivaloch a podujatiach pre širokú verejnosť.

Chcete sa k nám pridať?